Prechod na navig�ciu Hlavn� menu Prechod na navig�ciu Hlavn� menu 2 Prechod na navig�ciu vodorovn�

Hist�ria k�paliska

Term�lne k�pele v Santovke boli zn�me u� nieko�ko storo��, ale pre lie�ebn� ��ely sa za�ali vyu��va� a� v 19. storo��. Dovtedy sa vyu��vali pre �udov� lie�bu. Juraj Wernherus spom�na u� v roku 1551 kyselku te��cu z kopca ne�aleko hradu Levice. Do 17. storo�ia sa nezachovala �iadna p�somn� zmienka o santovskom k�peli. A� Matej Bel v roku 1742 p�e o nedbanlivo vytesanom k�peli v Santovke. U� v tomto obdob� �udia tvrdili, �e santovsk� voda je ��innej�ia ako dudinsk�. David Zsolnay v roku 1767 uv�dza, �e v Honte s� najvz�cnej�ie miner�lne vody, konkr�tne v Santovke. M. Wagner v roku 1821 spom�na, �e v Santovke bolo jazierko so s�rovod�kovou vodou, ktor� bola vla�n� a nezam�zala. V jazierku sa lie�ili chor� na reumu, astmu a bolesti k�bov. Samuel Stoltz v roku 1833 hovor� o troch v�veroch teplej vody v Santovke, z ktor�ch vyr�a siln� s�rny z�pach.
Podrobnej�ie inform�cie o Santovke prin�a v roku 1859 David Wachtel. Hovor� o studen�ch a tepl�ch prame�och, ale pre v�datnos� si pozornos� zasl��ia tri pramene. Voda v prame�och je �ist�, sladkej chuti a zap�cha s�rovod�kom. Jeden prame� bol bl�zko mlyna. Vyvierala z neho bublaj�ca voda, ktor� najviac us�dzala v�penec. Severne od tohto prame�a sa nach�dzali �al�ie dva. Nad jedn�m z nich bol postaven� dreven� k�pe�n� dom. �udia pou��vali k�pele proti reume, dne a vyr�kami na ko�i.
 

Tepl� pramene v Santovke prv� raz chemicky analyzoval v roku 1863 J�n Moln�r. Podrobn� anal�zu santovsk�ch prame�ov urobil v roku 1864 viedensk� chemik Kletsinsky. Chemick� anal�za dopadla ve�mi dobre a prame� za�ali postupne upravova�. Od tohto okamihu sa santovsk� voda za�ali ofici�lne pou��va� na k�pe�no – lie�ebn� ��ely. Miestny statk�r Karol �omodi dal v roku 1864 dal nad prame�om postavi� nov� k�pe�n� dom vo �vaj�iarskom �t�le a prezliek�rne. V roku 1866 bol pre host� postaven� k�pe�n� dom Vikt�ria.
V roku 1887 analyzoval vodu santovsk�ho k�pe�a Dr. Ferdinand Moln�r. Term�lna voda v Santovke bola n�sledne 30. okt�bra 1888 v�nosom Ministerstva vn�tra �. 7624 vyhl�sen� za miner�lnu a stanovilo sa ochrann� p�smo. Majite�om k�pe�ov bol v tom �ase Karol �omodi. V roku 1899 sa nov�m majite�om k�pe�ov stal Daniel Kevick�, ktor� dal postavi� Doln� k�pe�. Mal sklenen� strechu, preto sa �asto naz�val Sklenen� k�pe�. �asom sa prame� upchal a k�pe�n� hostia vyu��vali Horn� k�pe�. V roku 1925 si k�pele prenajal Gabriel �trba.
V roku 1948 k�pele zn�rodnili. Vn�torn� zariadenie bolo po prechode frontu zni�en�, �o si vy�adovalo n�sledn� rekon�trukciu. Pramene sa v�ak postupne us�dzali a str�cali svoju v�datnos�. V roku 1950 sa za�ali prv� prieskumn� vrty. V roku 1957 bol nav�tan� nov� vrt B – 3. Voda z vrtu bola klasifikovan� ako term�lna kyselka, s�rovod�kov�, alkalicko – zemit�, s�drovcovo – glauberovsk� a slan�.
 

V 60–tych rokoch sa v are�li term�lneho k�paliska vybudoval plaveck� baz�n, nesk�r aj detsk� baz�n. Postupne pribudla re�taur�cia, chatov� oblas�, Koliba, stanov� t�bor a autocamping. Okrem term�lneho k�paliska sa v obci od roku 1953 nach�dza aj budova �riedel pod n�zvom Z�padoslovensk� �riedla. Santovsk� miner�lka sa plnila do flia� a distribuovala sa po celom Slovensku.


V roku 1989 pre�lo k�palisko pod spr�vu obce. Za 30 rokov sa vrt B – 3 postupne zaniesol a preto sa v roku 1997 za�al nov� geologick� prieskum. 23. m�ja 1998 bol nav�tan� nov� vrt B – 3 A, ktor� sa pou��va dodnes. Term�lne k�palisko bolo v prev�dzke iba po�as letnej sez�ny. Medzit�m sa term�lne k�palisko v�aka obecn�m dlhom dostalo do verejnej dra�by. Are�l k�paliska bol v dezol�tnom stave, jeho technick� a hygienick� str�nka nebola vyhovuj�ca. Term�lne k�palisko pustlo a Santovka str�cala svoje dobr� meno. V roku 1999 si firma A.N.E.S. zobrala k�palisko do pren�jmu a v roku 2001 sa uch�dza o jeho k�pu. Ku koncu roka malo u� term�lne k�palisko nov�ho majite�a – firmu A.N.E.S. (SANTOVKA WELLNESS)

  jogos casino online


 

webygroup

dnes je: 3.9.2015

meniny m�: Belo

podrobn� kalend�r


Deutch version
English version

676587

vodn strnka