História kúpaliska

Termálne kúpele v Santovke boli známe už niekoľko storočí, ale pre liečebné účely sa začali využívať až v 19. storočí. Dovtedy sa využívali pre ľudovú liečbu. Juraj Wernherus spomína už v roku 1551 kyselku tečúcu z kopca neďaleko hradu Levice. Do 17. storočia sa nezachovala žiadna písomná zmienka o santovskom kúpeli. Až Matej Bel v roku 1742 píše o nedbanlivo vytesanom kúpeli v Santovke. Už v tomto období ľudia tvrdili, že santovská voda je účinnejšia ako dudinská. David Zsolnay v roku 1767 uvádza, že v Honte sú najvzácnejšie minerálne vody, konkrétne v Santovke. M. Wagner v roku 1821 spomína, že v Santovke bolo jazierko so sírovodíkovou vodou, ktorá bola vlažná a nezamŕzala. V jazierku sa liečili chorí na reumu, astmu a bolesti kĺbov. Samuel Stoltz v roku 1833 hovorí o troch výveroch teplej vody v Santovke, z ktorých vyráža silný sírny zápach.
Podrobnejšie informácie o Santovke prináša v roku 1859 David Wachtel. Hovorí o studených a teplých prameňoch, ale pre výdatnosť si pozornosť zaslúžia tri pramene. Voda v prameňoch je čistá, sladkej chuti a zapácha sírovodíkom. Jeden prameň bol blízko mlyna. Vyvierala z neho bublajúca voda, ktorá najviac usádzala vápenec. Severne od tohto prameňa sa nachádzali ďalšie dva. Nad jedným z nich bol postavený drevený kúpeľný dom. Ľudia používali kúpele proti reume, dne a vyrážkami na koži.
 

Teplé pramene v Santovke prvý raz chemicky analyzoval v roku 1863 Ján Molnár. Podrobnú analýzu santovských prameňov urobil v roku 1864 viedenský chemik Kletsinsky. Chemická analýza dopadla veľmi dobre a prameň začali postupne upravovať. Od tohto okamihu sa santovská voda začali oficiálne používať na kúpeľno – liečebné účely. Miestny statkár Karol Šomodi dal v roku 1864 dal nad prameňom postaviť nový kúpeľný dom vo švajčiarskom štýle a prezliekárne. V roku 1866 bol pre hostí postavený kúpeľný dom Viktória.
V roku 1887 analyzoval vodu santovského kúpeľa Dr. Ferdinand Molnár. Termálna voda v Santovke bola následne 30. októbra 1888 výnosom Ministerstva vnútra č. 7624 vyhlásená za minerálnu a stanovilo sa ochranné pásmo. Majiteľom kúpeľov bol v tom čase Karol Šomodi. V roku 1899 sa novým majiteľom kúpeľov stal Daniel Kevický, ktorý dal postaviť Dolný kúpeľ. Mal sklenenú strechu, preto sa často nazýval Sklenený kúpeľ. Časom sa prameň upchal a kúpeľní hostia využívali Horný kúpeľ. V roku 1925 si kúpele prenajal Gabriel Štrba.
V roku 1948 kúpele znárodnili. Vnútorné zariadenie bolo po prechode frontu zničené, čo si vyžadovalo následnú rekonštrukciu. Pramene sa však postupne usádzali a strácali svoju výdatnosť. V roku 1950 sa začali prvé prieskumné vrty. V roku 1957 bol navŕtaný nový vrt B – 3. Voda z vrtu bola klasifikovaná ako termálna kyselka, sírovodíková, alkalicko – zemitá, sádrovcovo – glauberovská a slaná.
 

V 60–tych rokoch sa v areáli termálneho kúpaliska vybudoval plavecký bazén, neskôr aj detský bazén. Postupne pribudla reštaurácia, chatová oblasť, Koliba, stanový tábor a autocamping. Okrem termálneho kúpaliska sa v obci od roku 1953 nachádza aj budova žriedel pod názvom Západoslovenské žriedla. Santovská minerálka sa plnila do fliaš a distribuovala sa po celom Slovensku.

V roku 1989 prešlo kúpalisko pod správu obce. Za 30 rokov sa vrt B – 3 postupne zaniesol a preto sa v roku 1997 začal nový geologický prieskum. 23. mája 1998 bol navŕtaná nový vrt B – 3 A, ktorý sa používa dodnes. Termálne kúpalisko bolo v prevádzke iba počas letnej sezóny. Medzitým sa termálne kúpalisko vďaka obecným dlhom dostalo do verejnej dražby. Areál kúpaliska bol v dezolátnom stave, jeho technická a hygienická stránka nebola vyhovujúca. Termálne kúpalisko pustlo a Santovka strácala svoje dobré meno. V roku 1999 si firma A.N.E.S. zobrala kúpalisko do prenájmu a v roku 2001 sa uchádza o jeho kúpu. Ku koncu roka malo už termálne kúpalisko nového majiteľa – firmu A.N.E.S. (SANTOVKA WELLNESS)
  jogos casino online